Chlaďovci
Sneh s chuťou citróna a vôňou mäty
Leto je najlepší čas na jednoduché nepečené dezerty so sviežou ovocnou chuťou. Vychladené prípadne zmrazené nám nenútene pripomenú zimu. Letnú horúčavu potom znášame ľahšie.
Zoznam autorových rubrík: Kanada - Pod javorovým listom, Jamajka - Reggae a rum, El Salvádor - V tieni vulkánov, Indické čriepky, Chuť ciest, Potulky, Rôzne, Z rodinného albumu, Poe3, Súkromné, Nezaradené
Leto je najlepší čas na jednoduché nepečené dezerty so sviežou ovocnou chuťou. Vychladené prípadne zmrazené nám nenútene pripomenú zimu. Letnú horúčavu potom znášame ľahšie.
Čokoládový pie je výborný a zároveň jednoduchý koláč, ktorý urobí radosť kedykoľvek počas celého roka. V zime si ho môžeme dať len tak s kávou. V lete poteší chladený, prípadne aj zmrazený, v kombinácii s čerstvým ovocím. Ak máme chuť na čokoládový dezert, popri brownies je tento pie pre nás najlepšia voľba.
Pred rokom na jar sme hľadali miesto, na ktorom strávime zvyšok pobytu v Kanade. Prehŕňali sme sa inzerátmi a chodili na obhliadky domov. Presne sme vedeli, čo chceme. Najdôležitejšie bolo, aby sa dom/byt nachádzal v zabývanej štvrti, na pešiu vzdialenosť do obchodu, škôlky, aj na detské ihrisko. Vďaka tomu by sme auto využívali čo najmenej.
Jason Cassidy kráčal pred pár dňami po ulici v centre Toronta, keď zbadal policajta kľačiaceho na ceste pred akýmsi starým mužom. Najskôr si myslel, že policajt starého pána s paličkou a dýchacím prístrojom prehľadáva. Keď sa však pozrel lepšie, rýchlo vytiahol telefón a urobil fotografiu, ktorú dal na Twitter. Zo dňa na deň sa z nej stal hit. Policajt na fotografii neprenasleduje zločinca, nezabraňuje lúpeži, ani nezneškodňuje podozrivého. On len viaže šnúrku na topánke človeka, ktorý to nedokáže urobiť sám. V podstate nič zvláštne. Len jeden Človek pomáha inému. Presne v duchu To Serve and Protect (Pomáhať a chrániť). Policajt Mark Borsboom tak svojou ohľaduplnosťou a ľudskosťou dokázal za dve minúty urobiť pre dobré meno policajného zboru viac ako celé PR za posledný rok.
Rebarboru si obaja pamätáme z detstva. Rástla u starých rodičov v rohu záhrady a mama z nej pekávala koláč. V Marekovej rodine z nej robili aj džús (rozmixovaná surová rebarbora s cukrom). Neskôr sa táto rastlina z nášho života vytratila. Spomenuli sme si na ňu až po príchode do Kanady. V celej Severnej Amerike je totiž veľmi obľúbená. Jej hlavná sezóna trvá od polovice mája do konca júna. V tomto období je jej chuť jemnejšia a telo ju ľahko spracuje. Počas letných mesiacov v rastline začne prevažovať kyselina šťaveľová, ktorá môže spôsobiť zdravotné problémy. Po hlavnej sezóne by sme ju teda mali konzumovať len zriedka a v malom množstve. Aj na Slovensku máme pranostiku, podľa ktorej rebarbora už po Jánovi dobre nechutí.
Špargľu sme po prvý raz ochutnali približne pred desiatimi rokmi v Prahe. Bola to zelená blatistá nevábnosť bez chuti a vône. Tušili sme, že problém bol v nesprávnej príprave, ale nemali sme čas a ani náladu na vlastné experimenty. Neskôr nás cesty zaviedli do krajín, ktoré sú plné iných chutí a špargľovú sezónu nepoznajú. Táto jarná zelenina do našej kuchyne nenápadne vstúpila až počas minuloročnej kanadskej jari. Presťahovali sme sa na vidiek do domu obklopeného farmami. A skúste ignorovať niečo, čo na vás doslova vyskakuje spoza každého rohu. Výhovorky sa nám rýchlo minuli a začali sme ochutnávať. Zatiaľ úspešne.
Patties sú taštičky s rôznymi náplňami (syrovou, zeleninovou, kuracou, či hovädzou) a na Jamajke sú veľmi obľúbené. Mimo ostrova ich nájdete všade tam, kde vznikla akákoľvek (čo i najmenšia) jamajská prisťahovalecká komunita. Za popularitu vďačia dobrej chuti, jednoduchej príprave a širokým možnostiam pri voľbe plnky. Na svoje si tak prídu nielen milovníci mäsa, ale aj vegetariáni, prípadne vegáni z rastafariánskej komunity.
Severné pobrežie Dominikánskej republiky obmýva Atlantický oceán, kvôli čomu je o čosi drsnejšie ako južné, karibské. Aj na ňom však nájdete krásne pláže, mnoho zaujímavých miest a veľa príjemných usmiatych ľudí.
Už ste jedli kozľacinu? My sme ju prvýkrát ochutnali v mestečku Luperon pri cestovaní po Dominikánskej republike, a to až po urputnom prehováraní jedným švédom. Nič lepšie vraj v celom meste nezoženieme. A mal pravdu. Bolo to veľmi jemne dochutené pečené mäso, jedno z najlepších, aké sme kedy jedli. A to tá "reštaurácia" ani nemala murovanú kuchyňu. Ku kozľacine sme sa opäť vrátili až po niekoľkých rokoch. Bolo to na Jamajke, kde sa pripravuje dusená s kari korením a je veľmi obľúbená. Jamajskí športovci si do Londýna na OH 2012 nechali dopraviť vlastného kuchára aj s ingredienciami potrebnými na prípravu jamajských jedál, medzi ktorými nemohlo chýbať ani Curry goat, obľúbené jedlo Usaina Bolta.
Keď sa nám zacnie po Indii, prejaví sa to v kuchyni - varíme pikantné jedlá so zvláštnymi menami a výraznými vôňami. Jedno z najjednoduchších, dhal a chapati (varená šošovica a placky z nekysnutého cesta), si v Indii môžete dať doslova na každom rohu. Chuť je však vždy trochu iná. Každá rodina má totiž vlastnú receptúru z rôznych druhov korenín v rôznych pomeroch. Niekto používa olej, niekto ghee (vypražené maslo), niekto pridá mlieko, niekto jogurt. Aj keď je indická kuchyňa prevažne vegetariánska, nájde sa v nej aj veľa chutných mäsových jedál. Jedným z nich je tandoori murghi - kura naložené v jogurtovej marináde a pečené v peci tandoor. Receptov na jeho prípravu je tiež veľmi veľa.
Po prvý raz sme Key Lime Pie ochutnali náhodou. Po obede v malej reštaurácii v Negrile na Jamajke sme poprosili čašníčku, aby nám doniesla ich najlepší dezert. Na našom stole sa tak ocitol nenápadný koláč voňajúci limetkami. Konzistencia niekde medzi zmrzlinou, pudingom a tvarohom, svieža sladko-kyslá chuť trópov. Bola to láska od prvého sústa.
Z každej krajiny si v spomienkach odnášame okrem iných vecí aj chute. Na Jamajke sme si nových chutí obľúbili veľa. Jerk chicken, oxtail, patties, Appletone, káva Blue Mountains, čerstvé a najmä úplne zrelé tropické ovocie a zelenina. Boli však aj také jedlá, ktoré by sme sami od seba v Karibiku nehľadali. Vďačíme za to výbornej libanonskej reštaurácii a priateľom, ktorí nás do nej zaviedli. Fattoush, hommos, tabouleh, falafel, baba ganoush,... To všetko pripravené libanoncami pre (najmä) libanonskú komunitu. Jamajka a večere v reštaurácii Chez Maria sú už dávno za nami, chuť na baba ganoush zostáva. Tak prečo si ho nepripraviť doma? Je to veľmi jednoduché.
Fajčiari sú ľudia, ktorým veľmi nerozumiem. Teda, nerozumiem tomu, prečo fajčia. Možno je to preto, že som si neskúsila zapáliť prvú cigaretu v tom správnom veku. Alebo som nebola v správnej partii. Alebo som jednoducho suchár. Teraz už na to aj tak neprídem. Netrápi ma to a ani by som sa tým nezaoberala, nebyť fajčiarov - záhradkárov.
Dovolenka v Dominikánskej republike je dobrá voľba. Aj keď... Letíte tam cez pol sveta a potom celý čas nevytiahnete päty z hotelového komplexu. Len sa "preplazíte" z izby do reštaurácie k švédskemu stolu, odtiaľ na pláž a zase späť. Je to veľká škoda. Lebo vonku, za múrmi rezortov nájdete úžasných ľudí, zaujímavú kutúru a najmä veľa miest, ktoré sa oplatí vidieť. Tu je niekoľko z nich.
Ste ešte stále šťastní a veselí po vianočných sviatkoch a novoročných oslavách? Ak potrebujete trochu "vyrovnať" náladu, môžete sa vybrať na výlet do Kutnej Hory, konkrétne do Kostnice v Sedlci. Je to však len pre silnejšie povahy.
Vybrali sme sa na cestu do hôr. Hovoria jej Cesta kvetov - Ruta de las Flores. Dediny, mestečká, remeslá a veľa Indiánov z pôvodného národa Pipilov. V diaľke vidíme vulkány, tvoria akúsi reťaz, súčasť Tichomorského ohnivého kruhu. Varujú, že zem sa tu často trasie. Občas sa zachveje celá krajina. Všade okolo sú zvláštne lesy - riedko vysadené stromy so širokými korunami a v ich tieni tisíce kávovníkov obsypaných tmavočervenými bobuľami. Stojíme pri ceste, pozeráme do údolia, na tvárach cítime horúčavu a zvírený sopečný prach.
Príroda každej krajiny ponúka veľa zaujímavých vecí, stačí sa dobre okolo seba pozerať. Jamajka k nám bola v tomto smere štedrá, len škoda, že sme so sebou nenosili fotoaparát častejšie. Občas však po ruke bol. A tu je výsledok...