Prišla jar, zasaď špak, vyrastie ti cigaretovník

Autor: Chlaďovci | 5.5.2011 o 8:34 | Karma článku: 13,36 | Prečítané:  2332x

Fajčiari sú ľudia, ktorým veľmi nerozumiem. Teda, nerozumiem tomu, prečo fajčia. Možno je to preto, že som si neskúsila zapáliť prvú cigaretu v tom správnom veku. Alebo som nebola v správnej partii. Alebo som jednoducho suchár. Teraz už na to aj tak neprídem. Netrápi ma to a ani by som sa tým nezaoberala, nebyť fajčiarov - záhradkárov.

Ľudia s týmto koníčkom sa dajú spoznať ľahko. Sú to tí, ktorí po dofajčení ignorujú smetné koše (aj tie, ktoré sú špeciálne určené na odhadzovanie ohorkov) a radšej sa snažia vtlačiť zvyšky cigariet do zeme. Asi dúfajú, že raz im z tých ohorkov niečo vyrastie. Možno krík, alebo strom, ktorý jedného dňa zarodí a oni budú oberať vlastnoručne vypestované cigarety. Je to pekná predstava, ktorá ich asi veľmi silno motivuje. Vďaka nej ich nezastaví sneh ani voda. Vyskúšajú aj pieskovisko na detskom ihrisku. Usilovne sa snažia sadiť do betónu, asfaltu, prípadne medzi dlažobné kocky chodníkov a peších zón. Okolie fontán je posiate ohorkami, lebo blízkosť vodného zdroja zvyšuje pravdepodobnosť zakorenenia. Ich pestovateľské experimenty sa nedajú prehliadnuť - sú všade.

Trochu im to kazia moje dcéry - dvojičky. Záhradkárčeniu zatiaľ veľmi nerozumejú, ale to sa dá pochopiť, lebo majú len 17 mesiacov. V tomto veku malí človiečikovia nerozumejú mnohým veciam. Zbytočne im vysvetľujem, že tie pekné hnedo-biele valčeky nemajú zbierať. Že si ich nemajú dávať do vreciek, robiť z nich na kočíku kôpky, zdobiť si nimi vlasy a hlavne, že ich nemajú dávať do úst a žuť. Moje deti sa len usmejú, kôpku ohorkov, ktorú som im zabavila, mi nechajú (keď už ju tak veľmi chcem, nech sa s ňou teda pohrám) a idú si nazbierať ďalšiu. Vždy so sebou nosím sáčok, do ktorého tie vyzbierané kôpky ukladám. Keď ich po návrate z prechádzky pred domom hádžem do kontajnera, vždy pri tom fajčiarom - pestovateľom venujem zopár tichých viet, ktoré tu nebudem opakovať, lebo ani tá obrazovka neznesie všetko.

Keď najbližšie uvidíte ženu s dvojičkami pobiehajúcu od jedného dieťaťa k druhému, vyklepávajúc im z rúk špaky a opakujúc ako zaseknutá platňa - NIE, TO JE FUJ, NIE, TO JE FUJ, NIE, TO JE FUJ - tak to pravdepodobne budem ja. Alebo iná matka na pokraji nervového zrútenia.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?